Darina Ondrušová

1. Politicko-administratívne
vzťahy: legálne politické
funkcie podľa typu decízora
v št{tnej spr{ve na Slovensku
Mgr. Darina Ondrušová, PhD.
Darina.Ondrusova@ivpr.gov.sk

2. Štruktúra prezentácie:
• Definícia vybraných pojmov
• Typy legálnych politických funkcií podľa decízora
• Výskumné otázky
• Použitá metodológia
• Hlavné zistenia

3. Definícia vybraných pojmov
Politické funkcie
politickí nominanti v riadiacich pozíciách štátnej
správy ako skupina aktérov, ktorí sú do funkcie
menovaní nie na základe výberového konania, ale
politického rozhodnutia (Peters, Pierre, 2004)
Legálna politizácia
obsadzovanie zákonmi určených riadiacich pozícií na
základe rozhodnutia politických predstaviteľov (vlády,
ministrov...)
Príklad: predseda Štatistického úradu podľa
kompetenčného zákona

4. Prečo sme skúmali legálnu
politizáciu
• vo VP diskurze politizácia = stranícka patronáž, zjednodušené
• podľa výskumov v starších demokraciách miera politizácie
rastie (Dahlstrom)
• v krajinách CEE budovanie systémov štátnej služby
a politizácia nepolitických / úradníckych pozícií (Meier-
Sahling, Gajduschek)
• otázka rozsahu legálnej politizácie – koľko je takých pozícií,
ktoré môžu byť legálne obsadené na základe menovania, nie
výberového konania

5. Typy legálnych politických
funkcií podľa decízora
Decízor
Je ten, kto o nominácii rozhoduje (vláda ako kolektívny
orgán, jednotliví ministri...)
Kolektívny decízor (KPF)
potreba konsenzu pri výbere nominanta (v rámci vlády,
koaličnej rady), obmedzená polit. zodpovednosť za výber
Individuálny decízor (MPF)
vzhľadom na polit. aj vecnú zodpovednosť viac nútený
prihliadať pri výbere nominanta na jeho odbornosť

6. Kritérium Kolektívny decízor Individuálny decízor
Priama polit. zodpovednosť – Minister
Nepriama polit. zodpovednosť Vláda, parlament Prezident
Tabuľka: Typy decízorov podľa vybraných kritérií
Zdroj: Ondrušov{, Beblavý, 2011.

7. Prečo je užitočné skúmať
politiz{ciu podľa typu decízora
• Predpoklad, že kolektívny decízor sa pri výbere môže
viac riadiť straníckou patronážou, kým individuálny
decízor odbornosťou
• Možné spôsoby overenia platnosti predpokladu
 porovnanie frekvencie personálnych výmen na postoch
obsadzovaných KPF / MPF /NŠF
 sledovanie sociolog. Charakteristík (dosiahnuté
vzdelanie, stranícke pôsobenie, predchádzajúce
zamestnanie nominanta)
 mediálny diskurz (či boli vznesené námietky voči výberu
nominanta a čoho sa týkali)

8. Výskumné otázky:
1. Ako sa menil počet de iure politických funkcií od vzniku
SR do súčasnosti?
2. Ako sa vyvíjal pomer riadiacich pozícií, ktoré sú
obsadzované na základe menovania do funkcie
a tých, ktoré sa obsadzujú na základe výberového
konania?
3. Aký je vplyv rôznych typov decízora na reálne
personálne výmeny na riadiacich postoch (v
špecializovanej miestnej štátnej správe)?
4. existujú rozdiely v prepojení politických nominantov
a politických strán na základe počtu kandidátov do NR
SR podľa typu riadiacej pozície (KPF / MPF / NŠF)?

9. Použit{ metodológia
1. fáza – mapovanie legálnej politizácie:
• Zber dát = obsahová analýza / analýza
dokumentov:
• zmeny príslušných právnych noriem, ktoré upravujú
spôsob obsadzovania štatutárnych pozícií na troch
úrovniach štátnej správy:
 centrálna (ministerstvá, ostatné ústredné orgány);
 miestna štátna správa (všeobecná,
špecializovaná);
 ďalšie orgány (iné orgány na centrálnej úrovni,
organizácie podriadené ministerstvám...).

10. 2. fáza – vplyv typu decízora na personálne výmeny
na vybraných postoch v MŠS
• Zber dát = sekundárna analýza dát
 mená prednostov vybraných typov úradov od r.
2004 na základe zákona o slobodnom prístupe
k informáciám;
 kandidatúra prednostov vo voľbách do NR SR na
základe kandidátnych listín od r. 2002

11. Pre porovnanie troch typov pozícií som zvolila tri typy
úradov:
• obvodné úrady v rámci všeobecnej MŠS
(prednostovia menovaní vládou = KPF)
• obvodné úrady životného prostredia v rámci
špecializovanej MŠS (prednostov menujú
prednostovia krajských úradov so súhlasom ministra
= MPF)
• obvodné lesné úrady v rámci špecializovanej MŠS
(prednostovia menovaní na základe výberového
konania = NŠF)

12. HLAVNÉ ZISTENIA
Mapovanie legálnej politizácie:
• KPF typické pre orgány na centrálnej úrovni,
všeobecnú MŠS a mnohé úrady špecializovanej
MŠS
• MPF typické pre orgány podriadené ministerstvám
• NŠF už na centrálnej úrovni od r. 2006 nie sú

13. Tabuľka: Vývoj počtu politických funkcií v št{tnej spr{ve na
Slovensku na základe zmien právneho rámca, v období 1993 – 2012
Zdroj: Ondrušov{, Beblavý, 2011, krátené

14. Tabuľka: Zmeny v pomere KPF, MPF a NŠF, v období 1993 – 2012
Zdroj: Ondrušov{, Beblavý, 2011, krátené

15. Personálne výmeny: (2. Fáza výskumu)
Tabuľka 4.2 Počet úradov v %, na ktorých došlo k výmene prednostu
podľa rokov
Zdroj: vlastné spracovanie
• pri KPF dochádzalo k výmenám najmä vo volebných rokoch
• MPF sa v počte výmen skôr približujú k NŠF ako KPF, ktoré ich prevyšujú

16. Tabuľka: Úrady podľa počtu prednostov v %
Obv.Ú Obv.Ú ŽP Obv.LÚ
Jeden prednosta bez
zmeny
2 % 15,22 % 18,42 %
Dvaja prednostovia 6 % 23,91 % 34,21 %
Traja prednostovia 62 % 47,83 % 36,84 %
Štyria a viac 30 % 13,04 % 10,53 %
Zdroj: vlastné spracovanie
K najpočetnejším person{lnym výmen{m podľa typu decízora dochádza
na pozíciách, ktoré sú obsadzované kolektívnym decízorom (vládou).

17. Kandidatúra prednostov vo
voľb{ch do NR SR
KPF / Obv.Ú MPF / Obv.Ú ŽP NŠF / Obv.LÚ
69 15 6
Tabuľka: Celkový počet prednostov, ktorí kandidovali do NR SR za
niektorú z parlamentných str{n, podľa typu riadiacej pozície
Zdroj: vlastné spracovanie
Počet prednostov, ktorí kandidovali vo voľb{ch do NR SR, je v prípade
KPF vyšší ako v prípade MPF a NŠF.

18. Tabuľka: Prehľad kandid{tov z pozície prednostu podľa jednotlivých parlamentných
strán a období
SDKÚ KDH ANO SMK MOST
– Híd
SAS OĽaNO Smer ĽS HZDS SNS* KSS
2006 12 15 2 6 * * * 0 0 0 0
2010 0 0 * 0 0 0 * 12 6 8 0
2012 18 14 * * 11 3 0 0 * 0 *
Zdroj: vlastné spracovanie

19. ZHRNUTIE
 Legálna politizácia:
 v SR v súčasnosti prevládajú politické štatutárne pozície
nad nepolitickými (80 % : 20 %),
 legálne je možné na základe polit. nominácií obsadiť
takmer 700 pozícií,
 výsledky nie je možné komparovať s inými krajinami =
priestor pre ďalší výskum
 Politizácia podľa typu decízora:
 nominácie kolektívneho decízora / vlády vytvárajú väčší
priestor pre stranícku patronáž ako nominácie
jednotlivých ministrov = stranícka vláda;
 dôsledok budovania systému štátnej služby a budovania
polit. strán v krajinách CEE;
 odporúčané riešenie: znížiť počet KPF zmenou na NŠF,
príp. MPF; obmedziť výber nominantov stanovením kritérií
(potrebná odborná prax a pod.)

20. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ